Už je pozde, nepamätáš - !n

Už je pozde

Už je pozde, nepamätáš - !
nad horami vrcholí
veľký mesiac, nemý, bledý,
obličaj sťa mŕtvoly;

riedke mráčky tiahnu nebom,
kryjú meciac závoji;
tiene blúdia siným poľom,
pokoj čuší na chvoji;

niekde v diaľke hlásnik trúbi
pozdnú nočnú hodinu,
ozveny sa dute vlnia,
až kdes'v tichu vyhynú -:

zrovna, zrovna jako vtedy!...
...Mesiac sadá za hory.
a ty nejdeš dokončiť tie
započaté hovory - -
Už je pozde, nepamätáš -!

a ty nejdeš dokončiť tie
započaté hovory - -
Už je pozde, nepamätáš -!
...Mesiac sadá za hory
a ty nejdeš dokončiť tie
započaté hovory - -
Už je pozde, nepamätáš -!

...Mesiac sadá za hory
a ty nejdeš dokončiť tie
započaté hovory - -
Už je pozde, nepamätáš -!

...Mesiac sadá za hory
a ty nejdeš dokončiť tie
započaté hovory - -
Už je pozde, nepamätáš -!

Lásku si zo srdca človek nemôže vytrhnúť, to nie je boľavý zub.